Farnosť Prečín - kedysi a dnes

Počiatky farnosti PREČÍN

Začiatky farnosti v Prečíne sa spájajú s postavením farského kostola v roku 1637. Toto jednoznačne uvádzajú písomné pramene. Bola to však farnosť luteránska. Súviselo to s náboženstvom zemepánov, teda staviteľom aj patrónom kostola – rodinou Balašovcov (písali sa Balassa). História prečínskej farnosti túto okolnosť neuvádza, ale naopak chválila ich horlivosť a zanietenosť za katolícku vieru. Tá sa v nich prejavila až po ich navrátení do katolíckej cirkvi. Kedy sa tak stalo nie je zatiaľ známe. S ich obrátením na katolícku vieru súvisí aj premenovanie titulu kostola na kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov. Farnosť však neobnovili, lebo obyvatelia aj naďalej ostali luteránmi. Preto prečínsku farnosť pripojili ako filiálku do Považskej Bystrice až do roku 1740. Vtedy prečínsku farnosť obnovili a dostala aj svojho katolíckeho farára. Balašovci aj v čase Rákociho povstania (1703 – 1711) kostol ubránili a nevydali ho luteránom ako v mnohých iných farnostiach. Rodiny navrátené do katolíckej cirkvi ako Balašovci, úpornejšie odolávali luteránom ako tie, čo ostali stále katolíckymi. Na toto si sťažoval už aj predtým sám palatín Juraj Thurzo. V luteranizme najdlhšie zotrvali obyvatelia Prečína. Do roku 1740 sa v matrike pokrstených len zriedka objavujú krsty z Prečína. Viac zápisov je z Počarovej a Bodiny, Zemianska Závada bola v tej dobe filiálkou Podskalia. Úplná rekatolizácia Prečína sa uskutočnila za pôsobenia farára Adama Christophorského.

Dodnes nieje známe, či aj pred postavením už spomínaného kostola bola v Prečíne fara alebo aspoň kostol. Možné to je, ale doklad o tom zatiaľ nemáme. Prečín založil Prečínsku Lehotu, ktorá je teraz súčasťou Lednických Rovní, ale do r. 1926 bola samostatnou obcou. Musel byť teda mestečkom ako susedná Domaniža, či Predmier. Mohlo tomu tak byť, aj keď len na krátku dobu. Ako mestečko by mal mať aj kostol. Treba poukázať aj na to, že v Prečíne bol vybudovaný kaštieľ a zdržiavali sa tu zemepáni a zúčastňovali sa na bohoslužbách. Dôkazom toho je i oddelená miestnosť v kostole a krypta pod kostolom.

Ako filiálka prečínskej farnosti sa vždy uvádza obec Bodiná. Tú si veriaci postavili kostol sami v roku 1668 a v čase Rákociho povstania aj faru, dokonca poschodovú, a tak boli na krátky čas farnosťou, ale luteránskou. Až do roku 1740 bola Bodiná spolu s Prečínom filiálkou Považskej Bystrice. Od vzniku farnosti patrí do nej ako filiálka aj obec Počarová. Do tohoto času sa uvádza ako filiálka Domaniže. Zemiansku Závadu, ktorá bola filiálkou Podskalia, pripojili do farnosti Prečín 13. októbra 1800.

Zdroj: diplomová práca Juraja Bunčiaka

Historické fotografie farnosti a obce Prečín nájdete na FACEBOOK-ovej stránke Prečín na historických fotografiáchkliknite sem.

Dnešná farnosť Narodenia Panny Márie PREČÍN

Rímskokatolícka farnosť Prečín je dnes samostatnou farnosťou v dekanáte Považská Bystrica. Patria k nej filiálky Počarová, Bodiná a Zemianska Závada. Bohoslužby sa konajú v pravidelných časoch vo farskom kostole Narodenia Panny Márie v Prečíne, v kaplnke sv. Anny v Prečíne a vo filiálnom kostole Panny Márie Kráľovnej Anjelov v Bodinej. Vo filiálkach Počarová a Zemianska Závada sa každoročne koná výročná hodová svätá omša „na domácej pôde“. 

Farnosť má bohatý nábožný aj kultúrny život, konajú sa tu rôzne modlitbové spoločenstvá a stretnutia, chvály k Bohu Otcovi, stretnutia kňazov – rekolekcie, spoločné sväté spovede a mnoho ďalšieho. Aktuálny život našej farnosti podrobne zachytáva občasník PAX ET BONUM, ktorý nájdete v samostatnej sekcii tejto webstránky.

Ako ten čas beží, pozrime sa napríklad na rovnakú situáciu v časovom odstupe 50 rokov na fotografiách nižšie.

Prvá fotografia zachytáva 1. sv. prijímanie s p. farárom Antonom Michalíkom v roku 1974, druhá rovnakú situáciu z roku 2024 s p. farárom Štefanom Junasom.

1974 – 1. sv. prijímanie

2024 – 1. sv. prijímanie